Informácie o obci

Obec Nezbudská Lúčka leží na okraji pohoria Malá Fatra. Po prvý krát sa spomína v roku 1439 ako VAPENA LUCSKA a v roku 1511 ako POCCESSIA LWCHA. Vznik obce bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Aj dnes je v chotári obce názov Za vápenye, kde sa pálilo vápno. S prívlastkom Nezbudská sa obec prvý krát vyskytuje v r. 1702. V r. 1598 mala obec 14 domov, v r. 1720 majer, v r. 1828 26 domov a 221 obyvateľov. Do r. 1942 sa v obci ťažil asfalt. Obyvatelia pracovali v lesoch a pltníčili. V r. 1960 bola obec pričlenená k Varínu do r. 1990 kedy bola odčlenená na základe celoobecného referenda.

Archeologické nálezy dokázali stopy po osídlení človeka v obci už v mladšej dobe železnej – staršej rímskej dobe. V Nezbudskej Lúčke sa nachádzajú zvláštne výrobné objekty zo staršej doby rímskej pri starom ihrisku – zvyšky železnej trosky, prepálenej zeminy i črepy púchovskej kultúry.

Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známy žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia. Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná (Nezbudská) Lúčka a ostatné obce.

Pôvodná jednoradová cestná forma bola diktovaná ľavobrežnou líniou Váhu. Drevené domy boli orientované užšou stranou (priečelím) k ceste kopírujúcej breh Váhu. Domy niesli znaky bývania roľníckych rodín, pltníkov, želiarov a sociálne príbuzných skupín obyvateľstva. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, práci s drevom a pltníctvu. Dominantou obce je Starý hrad.

Starý hrad

Starý hrad (nazývaný tiež Starhrad, Varínsky hrad) je zrúcanina hradu na pravom brehu Váhu neďaleko Nezbudskej Lúčky. Oproti na druhom brehu Váhu sa nachádza rekonštruovaná zrúcanina známejšieho hradu Strečno.

Starý hrad bol postavený na ochranu dávnej cesty, ktorá prechádzala Považím. Stojí nad miestom, kde prechádzala cez brod rieku Váh. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu.

Dominantou hradu je veža, ktorá je z hradu najzachovalejšia. Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Zrúcanina je prístupná zo železničnej zastávky Strečno po červenej turistickej značenej ceste. Výstup k nej je nenáročný, avšak odporúčame pohybovať sa so zvýšenou opatrnosťou. Turistický chodník pokračuje na vrcholy Krivánskej Fatry.

Obec zasiahla 2. svetová vojna. V neďalekej Strečnianskej úžine sa viedli počas SNP prudké boje medzi povstaleckými jednotkami ustupujúcimi zo Žiliny a nemeckými okupačnými jednotkami. Ozbrojené stretnutie je známe ako bitka v Strečnianskej tiesňave. Počas SNP sa aj Starý hrad stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika (P.A. Veličko), ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa tento rozkaz nikdy nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.